ĽUDIA, otvorte svoje krásne očičká.
JE TU MARKETING s absolútnu silou nás ovládať.
Prečo?
Veď keď sa bojím, kúpim si niečo, čo mi pomôže, už sa nechcem báť, ja nechcem mať teplotu, ktovie, čo mi je?
Sáčková chémia, prášok do vody, to mi pomôže!
Toto je strachový marketing! Viacerí vydavatelia brožúr, katalógov, distribútori a výrobcovia liekov to po úspešnom zisku po rokoch podnikania s nápadom na liečenie ľudí priznali.
Každý potrebuje predať, buď seba ako kouča, alebo svoje preparáty, výživové doplnky a preto im prisudzuje neuveriteľné účinky.
Keď sa výrobkom nedarí, skúsia iné. Odôvodnia to. A my im to žereme.
Nikto vám nemusí hovoriť, čo je pre vás najlepšie. Vy to viete sami, len sa nepočúvate. A vôbec vám to nemôžem zazlievať.
Prečo?
Mozog má v sebe silný zakódovaný program, roky skúšaný a roky zvyknutý poslúchať.
Príklad:
Zo školy sme zvyknutí počúvať učiteľov, počas dospievania rodičov, v dospelosti šéfa, štát, úrady, zákony a zvyšok života v horšom prípade aj manžela/manželku.
Viete, že sú miesta na svete kde nič z toho nie je? A ľudia sú tam štastní aj s málom!!!
Cestujte, pozrite sa von zo svojho paneláku. Do Afriky, do Indie, do Japonska. Viete, čo je to úcta, láska, dobro? Ak nie, bežte to nájsť, lebo si navzájom podkopávame kolená na dlhej trati životom v spoločnosti.
Zabúdame, že všetky odpovede na naše otázky sú v nás a my sami vieme najlepšie, v akej situácii sa cítime najlepšie a ako vieme sami sebe pomôcť.
Ako sa vieme sami upokojiť, čo dokážeme tej hlavičke vsugerovať, aby sme prestali stresovať a dokázali prekonať problém.
Už sa nám to predsa pár krát poradilo, no nie? Pred skúškami, pred vážnym rozhovorom, pred hádkou...
Takže dokážeme to zvádnuť? Dokážeme mať sebadisciplínu a sugesciu? Dokážeme.
Nikoho na svete nepotrebujeme, aby nám povedal, čo nás bolí. Ani farára ani doktora. Vieme to sami. Ak máme problém, vieme presne ako vznikol. A vieme aj kde sme urobili chybu. A dokonca, predstavte si, vieme to zmeniť. Niekedy stačí premýšľať.
Spomeňte si, kedy ste niekoho otravovali s informáciou, ktorú ste si mohli zistiť sami, ale boli ste leniví a nechcelo sa vám o tom rozmýšľať. Kedy ste poprosili niekoho o službu, ktorú ste si mohli urobiť aj sami. Zodpovedný a disciplínovaný pohľad sám na seba znamená dokázať čo najviac sám a s ostatnými sa deliť viac o pozitívne veci, ako o problémy.
Trošku sa vytýrajme a začnime sa pozerať úplne pravdivo, ( bolí to áno) reálne na to, aké pôsobenie má naše správanie na okolie. My meníme postoj ľudí k nám. Vedome. Ak od nich chceme ľudské, dobrotivé a pomocné ruky, nemôžeme im do nich vložiť vrece svojich starostí. Porozmýšľajte o tom. Je to proti logike. Vy by ste to nedokázali tiež. Tak prečo to vyžadujeme od iných?
Robte len to, o čom ste sami presvedčení, že funguje. Väčšinou zdravý rozum najlepšie poradí a príroda a všetko živé najlepšie vylieči človeka živého. Nezabúdajte na program v mozgu. Myslite pozitívne, pozerajte sa na seba ako na nádhernú osobu! Znie to hrozne, ale je to pravda...Budťe príkladom pre ostatných, buďte príkladom pre mňa, ja sa chcem učiť od lepších! A za mnou tisícky ďalších ľudí. Byť dobrým človekom sa dá. Len v seba musíte uveriť, že to dokážete. Ak nemáte komu, dokážte to sebe. Bez strachu, porovnávania, len buďte.
Som tvor, tak tvorím. Otázkou je či ľuďom ublížim, alebo pomôžem. Skúste byť najlepšou verziou samého seba! Nespoliehajte sa na iných ( lekárov, lekárnikov, odborníkov, dietológov). Niekedy vám najlepše poradí starý dobrý babský recept alebo vlastný rozum.
Buďme ľudskí a nie zverskí. Rozhodla som sa nezarábať na ľudskom nešťastí a preto som šťastný človek. Toto moje rozhodnutie je správne a za tým si stojím. Skúste si aj vy nájsť rozhodnutia, ktoré môžete vykričať do sveta a dostanete desiatky spokojných a ďakovných odpovedí miesto peňazí a zlého pocitu.
Don't forget- Karma
Život na ostrove / Sweet story of Petržalka
,,Je to v živote tak, že čím viac sa na veci pozeráme z nadhľadu, tým krajšie a objektívnejšie ich vidíme?'' Mapu si vždy radšej oddialim...
Keď som sa pred polrokom ( bolo to 04/2018) nasťahovala do Petržalky mala som trochu šok.
Zvyknutá z centra mesta z krásnych historických Košíc s dlažbou z mačacích hláv, kde sa človek miestami cíti ako v Taliansku či Chorvátsku. Pod oknami štrngali - brngali električky, ešte tie staré, čo už veľmi nejazdia.
Zvyknutá 10 minút chôdzou prifrčať na Námestie nahého Maratónca Mieru tzv.,, Pod Gulami '' som prešla plynule do tejto panelovej džungle s miestnymi krčmičkami v bloku. Potom chvílku Ružinov, novostavba, podzemná garáž, paráda.
Petržalka city...loading
Blok má síce dva výťahy, ale v oboch sa bojím jazdiť. Majú také drevené dvierka zvnútra kabíny a ani jedny nedoliehajú. Jeden z nich- ten väčší, keď brzdí na poschodie, tak vyskočí tak, že musí starým ľuďom opotrebovávať platničky. Musíte si ale pípnuť čip, aby ste sa povozili. Čo ste si mysleli, že len tak mirnix-dirnix ? Vypúšťanie návštev má tento istý - čipový- charakter.
Zvyknutá 10 minút chôdzou prifrčať na Námestie nahého Maratónca Mieru tzv.,, Pod Gulami '' som prešla plynule do tejto panelovej džungle s miestnymi krčmičkami v bloku. Potom chvílku Ružinov, novostavba, podzemná garáž, paráda.
Petržalka city...loading
Blok má síce dva výťahy, ale v oboch sa bojím jazdiť. Majú také drevené dvierka zvnútra kabíny a ani jedny nedoliehajú. Jeden z nich- ten väčší, keď brzdí na poschodie, tak vyskočí tak, že musí starým ľuďom opotrebovávať platničky. Musíte si ale pípnuť čip, aby ste sa povozili. Čo ste si mysleli, že len tak mirnix-dirnix ? Vypúšťanie návštev má tento istý - čipový- charakter.
Smeti máme priamo vo vchode do brány, zamrežované. A keď tu bol môj dobrý priateľ z dedinky pri Košiciach, tak ma strašne vysmial, keď som vchádzala do suterénu okolo kontajnerov. Spýtal sa, či bývam v bedni. Od vianočného stromčeka po rôzne technicky vyspelé prístroje ako ventilátor alebo mikrovlnka, proste okolo kontajnerov vo vchode je prehliadka nefunkčností a starožitností. Asi tam napíšem, že najprv treba otvoriť poklop. Možno len netrafili, neviem.
Moja pivnica má 10 m2 - keby mal niekto záujem, rada prenajmem ako malú klubovňu alebo skúšobňu kapely. Vôjdu sa tam tri bicykle a v krabici ošuntelé kachličky, ktoré nespotrebovali na prerábku.
Na prízemí je obchod s umelými kvetmi. Nikdy som tam nevidela živú dušu ani umelú a stojí tam už aspoň 20 rokov. A v drogérií hneď vedľa umelákov majú všetko ešte v retro obaloch, ktoré už nedostať, hihi. Takže tip pre hipsterov a babky. Vlastne už neviem, kto je hipster, keď hipster vraví, že nie je hipster. Nevadí.
Chodník
Pred panelákom ide nedlhý chodník ústiaci na komunikáciu III. triedy v správe mestskej časti. O to by ani nešlo. Ale ani správa, ani zľáva, nikto nerieši, že ten chodník má viacero preasfaltovaných vrstiev, ktoré sa od seba odlupujú, kamienkujú, v zime primŕzajú a v lete pukajú, takže v podpätkoch? Kočiare, kolobežky, vozíky? Máte smolu. Neprejdete bez škrabancov a natriasania, či vykĺbení.
3/4 schodov
Z boku vchodu sú schody - teda tak 3/4 schodov. Zvyšok je odlomený a rozpadnutý, čiže nášľapná plocha je tak 10 cm, z lásky pre vaše milé chodidlo. A prečo používame vonkajšie schody ? Veď načo prepojiť poschodia P a S ? Prejdete to výťahom alebo zvonku. Proste schodmi nie! Nedá še, zamurované!
Zo zadu bloku máme dieru do sveta. Neveríte? Má asi meter do hĺbky. Vyzerá to akoby niekto zahodil petardu a tá odbila vrch z panelu položeného na zemi a tým pádom vidíte meter vzduchoprázdna pod sebou. Vyzerá to dojmom, že aj keď stojíte meter vedľa, zachvíľu začne praskať zem aj pod vami. Diera drží asi dva mesiace, šak kam by išla, ale na Facebooku sa vyjadrili, že to začnú riešiť. Tak super. Odkomunikované, požalované na dieru, môžeme ísť na zmrzku.
Chodník
Pred panelákom ide nedlhý chodník ústiaci na komunikáciu III. triedy v správe mestskej časti. O to by ani nešlo. Ale ani správa, ani zľáva, nikto nerieši, že ten chodník má viacero preasfaltovaných vrstiev, ktoré sa od seba odlupujú, kamienkujú, v zime primŕzajú a v lete pukajú, takže v podpätkoch? Kočiare, kolobežky, vozíky? Máte smolu. Neprejdete bez škrabancov a natriasania, či vykĺbení.
3/4 schodov
Z boku vchodu sú schody - teda tak 3/4 schodov. Zvyšok je odlomený a rozpadnutý, čiže nášľapná plocha je tak 10 cm, z lásky pre vaše milé chodidlo. A prečo používame vonkajšie schody ? Veď načo prepojiť poschodia P a S ? Prejdete to výťahom alebo zvonku. Proste schodmi nie! Nedá še, zamurované!
Zo zadu bloku máme dieru do sveta. Neveríte? Má asi meter do hĺbky. Vyzerá to akoby niekto zahodil petardu a tá odbila vrch z panelu položeného na zemi a tým pádom vidíte meter vzduchoprázdna pod sebou. Vyzerá to dojmom, že aj keď stojíte meter vedľa, zachvíľu začne praskať zem aj pod vami. Diera drží asi dva mesiace, šak kam by išla, ale na Facebooku sa vyjadrili, že to začnú riešiť. Tak super. Odkomunikované, požalované na dieru, môžeme ísť na zmrzku.
Je to iný život. Absolutne iný
Nadávala som a hádala som sa s mamkou, aby byt nekupovala v Petržalke, ale radšej v Ružinove, kde sa mi páči lokálna atmosféra parkov, nižších blokov, redšej zástavby, ale aj menšieho počtu miest na parkovanie. Bola som však ochotná skúsiť Petržalku.
Je to už pol roka, čo si zvykám na miestne pomery. Ide zima, tak asi začnem bezdomovcom pod mojim blokom nosiť polievku lebo sú zlatí a nerobia hluk. Aj keď nie sú veľmi čistotní a ohľaduplní k prírode. Vždy im chcem vynadať, aby tie papieriky z výrobkov vyhadzovali do koša, ale bojím sa ako v Sám doma malý Kevin v parku.
Mám milých susedov ( okrem pani z Ružomberka nadomnou, ktorá má záhadnú vysávaciu úchylku o 2 ráno. Zato keď nadskakujeme spolu vo výťahu sťažuje sa mi, že jej vadí sused nad ňou :) Z boku mám pani '' crazy cat lady'' ktorá keď otvorí dvere najprv výjde kúdol cigaretového dymu, potom vrásky, potom ona. Preberá mi balíky a potom 2 dni neotvára. Už som jej zakázala. Mám to tu pod palcom.
Pivko
V bloku máme pivárničku plnú východniarov, hráme tam pub quiz a jeme grilované mäsko. Keby horelo, potraviny 3 minúty pešo, kde obsluhujú takí maďari a západniari asi pravdepodobne z menších obcí pri Česku, čo rozprávajú tak tvrdo: ,, že neeee-mame, neeee-dame ani neee-posolime. Neskôr som zistila, že sú tiež východniari.
Pivko
V bloku máme pivárničku plnú východniarov, hráme tam pub quiz a jeme grilované mäsko. Keby horelo, potraviny 3 minúty pešo, kde obsluhujú takí maďari a západniari asi pravdepodobne z menších obcí pri Česku, čo rozprávajú tak tvrdo: ,, že neeee-mame, neeee-dame ani neee-posolime. Neskôr som zistila, že sú tiež východniari.
Minule, keď som išla z potravín vyšliapaným blatnatým chodníkom cez pole ( pardon, stredom Petržky vedie široký pás trávy, kde malo stáť metro), letel vedľa mňa asi zo 4. poschodia priamo do stromov suchý chlieb. Nestihla som si nič želať, viete, keď niečo letí, ako sáčok napríklad alebo hviezda, to vždy stihnem, nuž mohla som si aspoň, aby ma nabudúcko netrafil.
Je tu super workoutové ihrisko, kde sa mi zdravia pekní chlapci. Raz som kvôli nim bola aj behať, aby som ich videla dvakrát - raz, keď bežím tam a potom nazad. Ale to som ešte nemala frajera.
Neviem stále, inač, kde tu je dobrá pizza, takže prijímam tipy.
Nemáme tu žiadne zápchy, okrem ranného vychádzania v smere do centra, čo zvykne byť pomalšie, no nikdy nestojíme. My východniari na firemných autách s BL značkami sa vždy dohodneme :) Ale ja už tu mám trvalý prízvuk, aj značky aj v občianskom, som občan, platím Dane, Dana je len rada.
Samozrejme východniarsku ŠPZ na ceste, tzv. CP-čkára, pustím a taaaak sa usmievam, lebo viem že sme svoji, len on a ja v blahobyte zrodení na východe, v drsných podmienkach džungle prežívame atď. On nechápe, ale nevadí. Aj sa zdravím aj blikám tým, čo majú značky KE. Tiež na mňa podobne zvysoka oné.
Neviem či teda nálepka Slovana na kufri pomôže?
Na začiatku- každý sa spýtal, či tu mám trvalý pobyt. Tak nepoviem. Nech sa hneváte a ja sa budem smiať, lebo neviete, či sa máte hnevať, alebo nie.
Rada privítam v Bratislave Košičanov- vždy sa dobre opijeme. V Košiciach Bratislavčanov, tiež v podstate podobné kultúrne zvyky. Vyšetrujeme odložené prípady. Odložené poldeci na stole alebo len tak papáme a smejeme sa. Len viete čo? Nemám rada, keď sa pýtajú, či u nás v KE stojí taxík 50 centov a vysmievajú sa, že najblížšie mesto je 450 km vzdialené. Maťa z katastra že: ,, Za Hornbachom začína východ''. To niekedy zabolí. Ale už sme si zvykli, že sme menší, tak nepapuľujeme, len nenápadne obsadzujeme teritórium, kým vy sa zlostíte, my pracujeme, za vaše peniaze pre vášho šéfa. A keď vám to tu všetko obsadíme, kolonizujeme, manželov zdomesftifikujeme, pôjdeme nach Wien. Tak nás vidíte asi :)
Ale, späť k ostrovu.
Vždy nájdem pred blokom miesto na parkovanie. Dokým pred Kaufland nedajú závory. A keď nenájdem, zastanem v strede bez ručnej brzdy a ochotní susedia si ma odtlačia, ak im zavadziam. Nie vždy ma dajú naspäť na miesto, takže sem tam hľadám auto. Tu sa človek vlastne nikdy nenudí! Ďalšie pozitívum. :)
Potom, čo som spoznala ako tínedžer miestne cyklotrasy (pár km som si trúfla aj do neznáma akože Soproň - myslela som že si dám pivo) a prírodné kúpanie v Dráždiaku, som to teraz prehĺbila o dlhé letné prechádzky v pralese kvôli fotkám na sociálne siete či kúpanie v miestnom Petržalskom aquaparku a kopou lokalít na bikeshringové výjazdy. Potom som si zrušila instagram, lebo hŕba fotiek bola neúnosná pre unavených divákov z Petržalských končín.
Neskutočne ma začala baviť mestská doprava. Slovom MHD. Za euro.
Pred domom sadnem na autobus a prestúpim na električku na Farského, ktorá sa vraj bude posúvať, tak snáď dojde aj k tomuto môjmu bytu. Milujem električky. Ľudia v nich čítajú knihy a chodia nimi do centra. Lebo v centre je história a oni sú asi radi. Niekedy sa aj rozprávame. Napríklad: ,, Dovolíte? alebo Pustím vás sadnúť?'' Takže networking fičí aj mimo Petržky, v celej Bratislavke.
Neskutočne ma začala baviť mestská doprava. Slovom MHD. Za euro.
Pred domom sadnem na autobus a prestúpim na električku na Farského, ktorá sa vraj bude posúvať, tak snáď dojde aj k tomuto môjmu bytu. Milujem električky. Ľudia v nich čítajú knihy a chodia nimi do centra. Lebo v centre je história a oni sú asi radi. Niekedy sa aj rozprávame. Napríklad: ,, Dovolíte? alebo Pustím vás sadnúť?'' Takže networking fičí aj mimo Petržky, v celej Bratislavke.
Možnosti Petržalky sú naozaj celkom prijateľné. A oproti Košiciam bývam bližšie k Viedni, aj k USA v podstate (don't vote Trumpet). Škoda len, že sa nerenovujú neskutočne škaredé panelové prízemia a vchody do bytoviek. Niektoré parkoviská a chodníky krížom cez trávu niekedy fakt vyžadujú vrcholovú turistickú obuv.
Nuž, ale aby sme len nenadávali, tak môžeme byť radi. Z kohútika nám tečie Rommerquelle, za 15 minút si dobre nakúpime v Hainburgu, natankujeme vo Wolfstahle, cyklotrasou spred bloku dôjdeme až do Baltského mora. Tak čo viac ?
Nuž, ale aby sme len nenadávali, tak môžeme byť radi. Z kohútika nám tečie Rommerquelle, za 15 minút si dobre nakúpime v Hainburgu, natankujeme vo Wolfstahle, cyklotrasou spred bloku dôjdeme až do Baltského mora. Tak čo viac ?
Asi sa treba na veci pozerať optimistickejším očkom. Aby nám z nich sršala láska namiesto slzičiek. Tie nám aj tak pán starosta utierať nebude :)
A keďže sa nám zvolebnieva, nejdeme odstraňovať trochu toho reklamného smogu?
7.20- Výjdem z domu a som Vallo, a to som si ani kávu nestihla dať a tým pádom nemám pripravené argumenty prečo nechcem vidieť jeho tvár. Cez iné voľby Kiskáč, cez ďalšie Pello...ach ale našťastie:
Nie každý deň je Bratislava.
Nie každý deň je Bratislava.
Kto nám pomôže?
Antré
Po dlhom rozmýšľaní a počúvaní bežných starostí a mojich opakujúcich sa odpovediach som sa rozhodla vydať články v sérii vedúcej k mentálnemu a fyzickmu zdraviu a upokojeniu. Ak stretnem nejakých zaujímavých ľudí, natočím s nimi video. Kým sa mi nepodarí ich zastihnúť, tak mám pre vás prísne iba na čítanie. Prepačko.
No, poďme spolu trošku zbúrať ilúzie a predstavy....
,, ...áno už sme počuli internetové rady od scientológov a vesmírnych ľudí, ako je Sylvia Šuvadová, čítali knihu a videli film The Secret, Mysli a zbohatni, Numerológia, Taký mních predal Ferrari, iný ho zas kúpil od Bohatého otca...Veštenie z kariet, Diagnostika zdravia orgánov, Dieta, Chudnutie, Musím jesť lieky, žiť bio, vegan, antisocial a vyzdraviem,...''
Vykašlite sa na to. Prosím.
Či už vyzdravieť, rozísť sa s partnerom, alebo vyriešiť ťažký rodinný či pracovný problém. Zdravie a problémy, ktoré riešime. Tieto dve veci spolu súvisia viac, ako ste si mysleli.
Výsledok:
Aj ja som vám mohla napísať, ako by vám pomohla jóga, masáže, konkrétne značky, výživové doplnky, aby som zarobila ja, alebo aby som dala zarobiť svojim kamarátom, ktorí by sa mi bohato odvďačili. Ale neurobím to. Lebo už veľa firiem sa zahrávalo s vašim zdravím. Vy to možno ani neviete, lebo ste tomu verili. Tak veľmi verili. Nevadí. Stále je možnosť to zmeniť!
Každý si svoje záujmy a zdravie musí nájsť sám. Každý si nájde svoju cestu podľa svojho uváženia. My sa ale bojíme sami rozhodnúť, sami si nájsť cestu a sami tomu začať veriť. Koho radu, do kelu, potrebujeme? Kto žije náš život a kto chodí v naších topánkach? Okrem nás samotných? Prečo sa sami neodovzdáme svojej múdrosti a nepočúvneme len svoju vnútornú vieru a presvedčenie?
Prestaňme sa znova a dookola zaoberať novým náboženstvom, novou vierou, študovaním hinduizmu, kresťanstva, dávať za vinu naše chyby bohom, systému, politike, miestu, kde žijeme, a pozerať sa po príležitosti nádeje prostredníctvom náuk, mantier, modlidieb, každý mesiac iný plášť, potom kto sme? ...veď sme tu a teraz!
Vy môžete so svojim zdravím robiť, čo len chcete. Je to vaša zodpovednosť. Tak prečo násilne presviedčať, že to bude fungovať u každého? Chcete ich mať na svedomí?
Nebudem uvádzať prípady zlej diagnostiky choroby, veštbu z karát, ktorú si dievčatá dajú radi vyložiť ... ktorú si človek začal prisudzovať a predstatovať si ako nikdy nebude mať bohatstvo ani zdravie. Všetci zomrú a veštica vie aj kedy.
To že 30% diagnostických prístrojov, ako je CT, magnetická rezozancia, digitálne technológie sa mýlia. Alebo majú odchýlku.
Rakovina je nedostatok vitamínu B19, ako skorbus s vitamínom C. Ale ožarovanie je len bohatnutie skupiny ľudí, nemocníc, organizácií, je to zločin.
Ale veď, planéta je prehustená, treba to preriediť, že?
Nespoliehajte sa na iných ľudí. Veľa z nich potrebuje z vašej choroby zarobiť. Poisťovne, výrobcovia liekov, nemocnice.
Dávajte si pozor ľudia. Nie na svet, na ľudí v ňom, lebo jediný ozajstný človek ste vy, ostatné sa deje okolo vás. Vy ste ten stred, vám sa to deje, nikto za vás neprežije ani len sekundu. Koniec koncov, na konci dňa je človek len sám, so svojim vedomím, svedomím a to ostatné je len spestrenie, vízie, sny, vzťahy, farby, svetlo, teplo. Ale aby ste to vnímali, musíte byť vy- vami.
Dokonca každý aj sám umiera, neumrieme všetci naraz. Kde sú potom tie peniaze a rady, ktoré sme chceli nadobudnúť za života?
Pred hrobom sa odovzdávajú. Trať je dobehnutá.
Čo tak začať rozhodovať sám za seba, kým sa dá? Dokonca ani peniaze z vás z mŕtvych nevytlčú, treba zarobiť, kým ste živý a platíte lieky a terapie!
Prosím, aby sme sa nastavili k životom, ako by bol váš vlastný.
PS: Absolútne sa teším, ak ste už o tom vedeli a tento článok iba zabil váš čas. Tým pádom viem, že ľudia, ako hovorí môj obľúbený kuchár v seriáli ANO ŠÉFE, Zdenek Pohlreich : ,, vyndali hlavu z prdele a začali uvažovat''. V tej ''prdeli ''sme veľa krát so zdravím všetci. Treba to riešiť, treba sa o tom rozprávať.
Po dlhom rozmýšľaní a počúvaní bežných starostí a mojich opakujúcich sa odpovediach som sa rozhodla vydať články v sérii vedúcej k mentálnemu a fyzickmu zdraviu a upokojeniu. Ak stretnem nejakých zaujímavých ľudí, natočím s nimi video. Kým sa mi nepodarí ich zastihnúť, tak mám pre vás prísne iba na čítanie. Prepačko.
No, poďme spolu trošku zbúrať ilúzie a predstavy....
,, ...áno už sme počuli internetové rady od scientológov a vesmírnych ľudí, ako je Sylvia Šuvadová, čítali knihu a videli film The Secret, Mysli a zbohatni, Numerológia, Taký mních predal Ferrari, iný ho zas kúpil od Bohatého otca...Veštenie z kariet, Diagnostika zdravia orgánov, Dieta, Chudnutie, Musím jesť lieky, žiť bio, vegan, antisocial a vyzdraviem,...''
Vykašlite sa na to. Prosím.
Či už vyzdravieť, rozísť sa s partnerom, alebo vyriešiť ťažký rodinný či pracovný problém. Zdravie a problémy, ktoré riešime. Tieto dve veci spolu súvisia viac, ako ste si mysleli.
Výsledok:
Aj ja som vám mohla napísať, ako by vám pomohla jóga, masáže, konkrétne značky, výživové doplnky, aby som zarobila ja, alebo aby som dala zarobiť svojim kamarátom, ktorí by sa mi bohato odvďačili. Ale neurobím to. Lebo už veľa firiem sa zahrávalo s vašim zdravím. Vy to možno ani neviete, lebo ste tomu verili. Tak veľmi verili. Nevadí. Stále je možnosť to zmeniť!
Každý si svoje záujmy a zdravie musí nájsť sám. Každý si nájde svoju cestu podľa svojho uváženia. My sa ale bojíme sami rozhodnúť, sami si nájsť cestu a sami tomu začať veriť. Koho radu, do kelu, potrebujeme? Kto žije náš život a kto chodí v naších topánkach? Okrem nás samotných? Prečo sa sami neodovzdáme svojej múdrosti a nepočúvneme len svoju vnútornú vieru a presvedčenie?
Prestaňme sa znova a dookola zaoberať novým náboženstvom, novou vierou, študovaním hinduizmu, kresťanstva, dávať za vinu naše chyby bohom, systému, politike, miestu, kde žijeme, a pozerať sa po príležitosti nádeje prostredníctvom náuk, mantier, modlidieb, každý mesiac iný plášť, potom kto sme? ...veď sme tu a teraz!
Vy môžete so svojim zdravím robiť, čo len chcete. Je to vaša zodpovednosť. Tak prečo násilne presviedčať, že to bude fungovať u každého? Chcete ich mať na svedomí?
Nebudem uvádzať prípady zlej diagnostiky choroby, veštbu z karát, ktorú si dievčatá dajú radi vyložiť ... ktorú si človek začal prisudzovať a predstatovať si ako nikdy nebude mať bohatstvo ani zdravie. Všetci zomrú a veštica vie aj kedy.
To že 30% diagnostických prístrojov, ako je CT, magnetická rezozancia, digitálne technológie sa mýlia. Alebo majú odchýlku.
Rakovina je nedostatok vitamínu B19, ako skorbus s vitamínom C. Ale ožarovanie je len bohatnutie skupiny ľudí, nemocníc, organizácií, je to zločin.
Ale veď, planéta je prehustená, treba to preriediť, že?
Nespoliehajte sa na iných ľudí. Veľa z nich potrebuje z vašej choroby zarobiť. Poisťovne, výrobcovia liekov, nemocnice.
Dávajte si pozor ľudia. Nie na svet, na ľudí v ňom, lebo jediný ozajstný človek ste vy, ostatné sa deje okolo vás. Vy ste ten stred, vám sa to deje, nikto za vás neprežije ani len sekundu. Koniec koncov, na konci dňa je človek len sám, so svojim vedomím, svedomím a to ostatné je len spestrenie, vízie, sny, vzťahy, farby, svetlo, teplo. Ale aby ste to vnímali, musíte byť vy- vami.
Dokonca každý aj sám umiera, neumrieme všetci naraz. Kde sú potom tie peniaze a rady, ktoré sme chceli nadobudnúť za života?
Pred hrobom sa odovzdávajú. Trať je dobehnutá.
Čo tak začať rozhodovať sám za seba, kým sa dá? Dokonca ani peniaze z vás z mŕtvych nevytlčú, treba zarobiť, kým ste živý a platíte lieky a terapie!
Prosím, aby sme sa nastavili k životom, ako by bol váš vlastný.
PS: Absolútne sa teším, ak ste už o tom vedeli a tento článok iba zabil váš čas. Tým pádom viem, že ľudia, ako hovorí môj obľúbený kuchár v seriáli ANO ŠÉFE, Zdenek Pohlreich : ,, vyndali hlavu z prdele a začali uvažovat''. V tej ''prdeli ''sme veľa krát so zdravím všetci. Treba to riešiť, treba sa o tom rozprávať.
Príbeh ruky: Čo je vlastne hamsa?
Čo je to Fatimina ruka?
Po
arabsky sa tento symbol nazýva CHAMSA, /khamsa/ alebo hamsa a
znamená to číslo 5. Hamsa je dlaň pravej ruky, ktorá ukazuje 5 prstov a mala by
mať schopnosť, ako ozdoba alebo šperk, ochraňovať pred urieknutím z očí.
Preto sa do jej ruky často vkladá oko.
Preto sa do jej ruky často vkladá oko.
V
islamskej viere predstavuje tento amulet ruku Fatimy, dcéry Mohameda. V
židovskom náboženstve predstavuje ruku Miriam, sestru Mojžiša a Árona.
Amulet si prisudzovali aj rôzne iné náboženstvá a verili, že patrí bohom, ich dcéram či ženám.
V každom prípade však predstavuje ženskú ruku.
Má reprezentovať plodnosť, zdravé tehotenstvo a ochraňuje slabých.
Predstavuje požehnanie, moc a silu.
Ak má ruka prsty pri sebe prináša štastie, ak od seba tak odráža preč zlo. Všimnite si ako sa správne medituje.
Čo znamená číslo 5 v numerológii ?
-sloboda a inšpirácia
Pričom skutočná sloboda vyžaruje zvnútra. Sme teda slobodní? Robíme to čo naozaj chceme? Smerujeme tam kam chceme?
Inšpiráciu hľadajte všade okolo seba. Veľa pozorujte, veľa počúvajte a čítajte dôležité informácie. Sledujte vedu, históriu a kultúru. Človek, ktorý má rozhľad vie nájsť inšpiráciu oveľa ľahšie a na bežných miestach. Neutekajte preč. Dokážte byť sami so sebou. Silní a vyrovnaní. Meditujte. Pomáha to - človek je samoliečiteľný!
Amulet si prisudzovali aj rôzne iné náboženstvá a verili, že patrí bohom, ich dcéram či ženám.
V každom prípade však predstavuje ženskú ruku.
Má reprezentovať plodnosť, zdravé tehotenstvo a ochraňuje slabých.
Predstavuje požehnanie, moc a silu.
Ak má ruka prsty pri sebe prináša štastie, ak od seba tak odráža preč zlo. Všimnite si ako sa správne medituje.
Čo znamená číslo 5 v numerológii ?
-sloboda a inšpirácia
Pričom skutočná sloboda vyžaruje zvnútra. Sme teda slobodní? Robíme to čo naozaj chceme? Smerujeme tam kam chceme?
Inšpiráciu hľadajte všade okolo seba. Veľa pozorujte, veľa počúvajte a čítajte dôležité informácie. Sledujte vedu, históriu a kultúru. Človek, ktorý má rozhľad vie nájsť inšpiráciu oveľa ľahšie a na bežných miestach. Neutekajte preč. Dokážte byť sami so sebou. Silní a vyrovnaní. Meditujte. Pomáha to - človek je samoliečiteľný!
Ďalšie vlastnosti sú bystrosť, nadšenie, túžbu po nových skúsenostiach, dynamiku. Päťka miluje zmeny a nezávislosť.
Ruka, symbol, energia
Na zamyslenie :
Rukami ezoterici dokážu pomocou metódy REIKI liečiť dotykom.
Rozmýšľali ste niekedy, prečo sa držíme za ruky?
Čo všetko predstavujú ruky v našom živote? Prečo sú vyobrazované v romantických scénach, dotykoch a prečo držia nôž pri kriminálnom filme?
Sú ruky a ich činy podstatnejšie ako tvár a slová?
Dlane majú rôzne nervové zakončenia, vyžarujú teplo a slúžia ako energické centrá.
Viete o tom, že existuje reflexná masáž rúk, ktorá ovplyvňuje činnosť orgánov v tele?
Ako je to možné?
Na našom tele sú rôzne dráhy, ktorými prúdi krv, lymfa, nervové vlákna a tým pádom aj energia, ktorú tieto kanály rozvážajú po tele.
Správnym tlakom môžeme stimulovať chod orgánov, tlmenie bolesti, či iné problémy.
 |
|
|
Tak isto chiromantia- čítanie z dlane podľa čiar. Všimli ste si, že ich máme na každej ruke iné?
Vedeli ste, čo sa o rukách hovorí? Ak od niekoho vypýtate, nech vám ukáže dlaň všimnite si:
Tí ktorý držia prsty a palce spolu, sú rezervovaní, opatrní a môžu byť aj lakomí. Opakom sú ľudia s rozšírenými prstami.
Napríklad keď človek drží malíček ďalej od ostatných prstov, znamená to, že pred ostatnými niečo o sebe tají.
Zaujímave, koľko vecí o nás prezradí naša gestikulácia.
Všímate si, ako držia ruky ľudia pri klamstve? Ako pri rozprávani príbehu, ktorý ste zažili s nimi a viete, že je pravdivý? Porovnajte si to, odhalíte rôzne skryté zámery.
Skúste si energický test rúk. Možno aj vy viete liečiť dotykom ako skúsení reiki terapeuti !
TEST:
Usaďme sa pohodlne. Spojme svoje dlane, nepritláčajme, len ich oprime o seba. Precíťme ako sa dlane dotýkajú. Môžeme cítiť, ako medzi nimi pulzuje energia a teplo – predovšetkým v miestach, kde sa najsilnejšie prekrývajú energetické centrá dlaní. Spomaľme dýchanie a jemne začnime krúživo o seba trieť dlane, bez pritláčania. Potom od seba dlane oddeľme na pár centimetrov. Mali by sme cítiť, ako sú prepojené energiou. Keď ich opäť budeme k sebe približovať, teplo a pulzovanie energie by malo narastať. Otestujme sa – Ako ďaleko môžeme mať od seba dlane a stále cítime medzi nimi energetické spojenie? Čím ďalej cítime prepojenie, tým lepšie pre nás, ako (potenciálnych) samo/liečiteľov.
Veríte na povery?
Potom vás bude zaujímať, že ak vás svrbí pravá ruka, je to predzvesť zisku peňazí a úspechu a naopak, ľavá, znamená stratu. Ak nechcete prísť o peniaze, musíte sa dotknúť dreva.
1. diel : Rozbor osobnosti a list of goals
(Budete potrebovať pero a papier, alebo notebook)
Ciele rozdelíme na:
Dúfam, že vám prvá lekcia niečo dala, môžete sa tešiť na ďalšie. Ak máte s niečim problém napíšte, poradím, vysvetlím.
Pekný, ale naozaj pekný deň!
Ciele rozdelíme na:
Dúfam, že vám prvá lekcia niečo dala, môžete sa tešiť na ďalšie. Ak máte s niečim problém napíšte, poradím, vysvetlím.
Pekný, ale naozaj pekný deň!
LIST OF GOALS
• ak chceme vedieť, čo by sme radi dosiahli, musíme poznať svoje danosti, prednosti a od nich si stanoviť svoj cieľ
• 1. krok: ROZBOR OSOBNOSTI
• Poznáme sami seba? Vieme identifikovať v čom presne sme dobrí? Skúsme si to napísať na papier. Danosti si môžete rozdeliť prehľadne do skupín, napríklad: komunikačné zručnosti, kde pridáte jazyky, vystupovanie, presviedčanie... potom ako pôsobíme na prvý pohľad- vkus, štýl, mimika, gestá, etiketa, účes, odev, vôňa, gentlemanstvo,... ďalej aké znalosti máme- napríklad dosiahnuté vzdelanie a čo ďalej s tým... a nakoniec hobby a smer, ktorý nás najviac zaujíma, či už veda, umenie, fotografovanie, móda, stravovanie, posilňovanie, napíšte si skrátka všetko o sebe
• MALÁ HRA:
Ciele staviame teda podľa skúseností a daností. Každý z nás pozná experta, ktorý si dá až príliš vysoký cieľ, na ktorý nemá. Boli by sme možno prekvapení, čo má on a my nie. Vytrvalosť.
Skúste sa zamyslieť nad týmto slovom a znova sa vráťte k rozboru osobnosti. Pri každej danosti sa opýtajte samého seba. Prečo som v tomto nevytrval? Kde by som bol dnes, keby som bol vytrvalejší? Dostanete rôzne odpovede, budete prekvapení. Základom pre túto spoveď je NEKLAMAŤ a NEVYHOVÁRAŤ SA. V ďalších dieloch sa tejto tématike KLAMSTVO A VÝHOVORKY povenujeme ešte hlbšie, no pre dnešok vám stačí trochu úprimnosti a pozreť sa sám na seba s nadhľadom, odstupom, ako sa na vás pozerá napríklad rodič, partner, priateľ. Všimli ste si, že títo ľudia vám povedia kritiku rovno do očí? ''Si taký a taký, toto robíš zle, prestaň robiť toto a správať sa takto! '' Napíšte si, čo o vás hovoria. Pozrite sa problému do očí. Prestante hádzať všetko do out-u a priznajte si zlyhanie či chybu. Veď to robíte sami pre seba. Prejdite si problém po probléme. Spomente si na posledné hádky či nevysvetlené veci. Ako inak by sa tá situácia dala riešiť? Predstavte si ju a vyriešte ju.
Verzia pre odvážnych: napísať si, čo mi vadí na sebe a pozerať sa na to slovo pár minút. Napríklad: SOM LENIVÝ A NEVIEM SA O SEBA POSTARAŤ. Pri pohľade na tento text za tým hľadáme stále niekoho iného. Kto je lenivý? Kto to napísal? Čo tým chce povedať? Mne je to jedno, mňa sa to netýka. Ale ak to vyjde z vášho pera, len pred vašimi očami, viete, kto to adresuje komu. Tak sa konečne začnite počúvať a uvedomovať si svoje chyby. Keď sa budete na text pozerať, snáď vám príde ľuto, čo ste tým komu kedy spôsobili. A práve ľútosť, hnev a nakoniec roztrhanie papiera pre vás bude perfektný štartér pre nový začiatok. Hneď po hneve, ľútosti či nechápavosti sa pár krát nadýchnite a začnite problém riešiť. Napíšte si aspoň 10 pozitívnych vecí, ako by sa dalo zmeniť to, čo je tam napísané. Pozitíva píšeme vždy kladne, napríklad: NEKLAMAŤ - je nesprávne ale namiesto toho: HOVORIŤ PRAVDU- je správne. Nepoužívajte základ slova, ktorému sa vyhýbate. Ignorujte ho. Použite namiesto neho kopec ďalších. A potom sa na sebe zasmejte, smiech lieči, nie ? Kedy ste si úprimne sami sebe takto naložili? Kriticky, bez servítky. Ak to veľmi vyhrotíte, pre tento jediný raz možete použiť aj vulgarizmy. Je to na každého slovníku, no od tohto sa budeme odúčať. Ak my nebudeme na seba prísni, už nikto iní nebude. V škole to bola triedna učiteľka, doma rodičia. Dozerali, či máte úlohy, desiatu, domáce práce urobené, riady umyté, izba uprataná.
Teraz STE TO VY! Už vám organizovať narodeninovú párty mamka nebude...Ste dospelí, tak sa tak správajte. Buďte pokojní, život si pre vás pripravil rôzne nástrahy a hnevom sa zatiaľ nič nevyriešilo.
Ciele staviame teda podľa skúseností a daností. Každý z nás pozná experta, ktorý si dá až príliš vysoký cieľ, na ktorý nemá. Boli by sme možno prekvapení, čo má on a my nie. Vytrvalosť.
Skúste sa zamyslieť nad týmto slovom a znova sa vráťte k rozboru osobnosti. Pri každej danosti sa opýtajte samého seba. Prečo som v tomto nevytrval? Kde by som bol dnes, keby som bol vytrvalejší? Dostanete rôzne odpovede, budete prekvapení. Základom pre túto spoveď je NEKLAMAŤ a NEVYHOVÁRAŤ SA. V ďalších dieloch sa tejto tématike KLAMSTVO A VÝHOVORKY povenujeme ešte hlbšie, no pre dnešok vám stačí trochu úprimnosti a pozreť sa sám na seba s nadhľadom, odstupom, ako sa na vás pozerá napríklad rodič, partner, priateľ. Všimli ste si, že títo ľudia vám povedia kritiku rovno do očí? ''Si taký a taký, toto robíš zle, prestaň robiť toto a správať sa takto! '' Napíšte si, čo o vás hovoria. Pozrite sa problému do očí. Prestante hádzať všetko do out-u a priznajte si zlyhanie či chybu. Veď to robíte sami pre seba. Prejdite si problém po probléme. Spomente si na posledné hádky či nevysvetlené veci. Ako inak by sa tá situácia dala riešiť? Predstavte si ju a vyriešte ju.
Verzia pre odvážnych: napísať si, čo mi vadí na sebe a pozerať sa na to slovo pár minút. Napríklad: SOM LENIVÝ A NEVIEM SA O SEBA POSTARAŤ. Pri pohľade na tento text za tým hľadáme stále niekoho iného. Kto je lenivý? Kto to napísal? Čo tým chce povedať? Mne je to jedno, mňa sa to netýka. Ale ak to vyjde z vášho pera, len pred vašimi očami, viete, kto to adresuje komu. Tak sa konečne začnite počúvať a uvedomovať si svoje chyby. Keď sa budete na text pozerať, snáď vám príde ľuto, čo ste tým komu kedy spôsobili. A práve ľútosť, hnev a nakoniec roztrhanie papiera pre vás bude perfektný štartér pre nový začiatok. Hneď po hneve, ľútosti či nechápavosti sa pár krát nadýchnite a začnite problém riešiť. Napíšte si aspoň 10 pozitívnych vecí, ako by sa dalo zmeniť to, čo je tam napísané. Pozitíva píšeme vždy kladne, napríklad: NEKLAMAŤ - je nesprávne ale namiesto toho: HOVORIŤ PRAVDU- je správne. Nepoužívajte základ slova, ktorému sa vyhýbate. Ignorujte ho. Použite namiesto neho kopec ďalších. A potom sa na sebe zasmejte, smiech lieči, nie ? Kedy ste si úprimne sami sebe takto naložili? Kriticky, bez servítky. Ak to veľmi vyhrotíte, pre tento jediný raz možete použiť aj vulgarizmy. Je to na každého slovníku, no od tohto sa budeme odúčať. Ak my nebudeme na seba prísni, už nikto iní nebude. V škole to bola triedna učiteľka, doma rodičia. Dozerali, či máte úlohy, desiatu, domáce práce urobené, riady umyté, izba uprataná.
Teraz STE TO VY! Už vám organizovať narodeninovú párty mamka nebude...Ste dospelí, tak sa tak správajte. Buďte pokojní, život si pre vás pripravil rôzne nástrahy a hnevom sa zatiaľ nič nevyriešilo.
• Čo sa týka vymedzenia cieľov (Goals) postupujeme v tomto poradí
• krátkodobé - do konca mesiaca/ najbližší mesiac ( hlavne splenie úloh, ktoré sme niekomu sľúbili, alebo sa pozreli sami na seba a zažiadali po zmene či už vzhľadu, správania, zručností, kurzov, jazykov)
• strednodobé - do 1-5 rokov ( zahŕňajú priebežné plnene krátkodobých cieľov a k tomu ďalšie ako napríklad škola, iné rozšírené vzdelanie, v oblasti, ktorá nás zaujíma, záväzky, rodina, cestovanie,...)
• dlhodobé - 5-15 rokov ( tieto sú naozaj len sny, ku ktorým zatiaľ nevieme presne ako sa dostaneme, ale vieme, že presne tam sa chceme ocitnúť my o 10 rokov starší- ako lepšia verzia seba)
Ak si neviete dať rady pošlite niečo o sebe (s čím si v živote neviete rady) a určite niečo vyhútame :)
Ak si neviete dať rady pošlite niečo o sebe (s čím si v živote neviete rady) a určite niečo vyhútame :)
Malá vďaka pre veľkých ĽUDÍ
Čo je krajšie, než pozerať sa na obrovskú vápencovú skalu do ktorej potok vytesal slová, pre človeka nečitateľné?
Čo je lepšie, ako pohľad do doliny Tatranských hôr, kde vetva vetvu obijíma, kde ľadový potok hučí hlasnejšie, než všetko vtáctvo a bohatstvo fauny?
Dve zdravé nohy, ktoré dopadnú na hlinený chodníček vyšľapaný doráňanými nohami našich otcov. Smršť biela a veľká v zime, zeleň hustá a voňavá v lete.
Jej veličenstvo podáva ruku človeku.
Keď len jeden jej prst okúsiš, padneš od lásky na kolená. Klaňaj sa, pros a miluj.
Na chrbtoch starých otcov boli chaty tatranské postavené.
Dnes chutia aj lykožrútom, také sú dobré.
Jediné, čo nám ostatným miliónom kvapkám v mori ostáva, je plynúť s prírodou a nie sa jej stavať. Ľudský život raz vyhasne, nie sme až tak dôležití. Generácie starnú a ľudia zomierajú. Boh nás zavolá do večného svetla k sebe. No keď nie pre seba, ak nie svojej rodine, ak nie svojmu ľudu, dokážme jemu, že sme tu boli na niečo dobrí. Nie na niečo zlí.
Starým otcom, horárom, sa zavďačiť. Načúvať im s úctou a poďakovať. Vložiť do dlane kúsok chleba tým, čo ho už nevládzu napiecť. Tým, čo odišli, tichú minútu venovať.
Mať sklonenú hlavu pred človekom, ktorý nerobil nič pre seba, nič pre svoj osoh, ale pre nás. Slovami sa nedá vyjadriť, čo cítili keď denne na chrbtoch vyniesli desiatky kíl obživy pre ľudí, pre cudzích, pre kvapky v mori. Z lásky. Patrí im naša vďaka.
Pri jazierkach lásky do lavičky vyryté srdiečka. Symboly, ktoré znamenajú všetko. Všetko, čo sme ochotní obetovať, preplakať, prečkať a pretrpieť. Dedkovia hovorili: miluj, trp a odpúšťaj. To oni stavali tie lavičky, aby sme si tam dnes v chládku odpočinuli.
Sníček lásky však nemusí mať len ľudskú podobu. Zaľúbenými očami sledovať obrovské ryby v čistučkej vode, ktorej vlákno života je najdlhšie. So strachom stáť nad priepasťou, kde sa oblačnosť rozchádza a mestá ukazujú svoje malé domčeky. Uvedomovať si svoju malinkú veľkosť. Ale zároveň obrovskú krehkosť.
Rozprávať sa so svojim telom pri výstupe na ten najvyšší štít. Opýtať sa nôh, či nám môžu poslúžiť, lebo myšlienka je silnejšia než ony a tlačí nás hore, aj keď sily nestačia. Spoznať seba, svoju trpezlivosť a húževnatosť. Ísť na okraj síl, zaťať zuby a odvážne vykročiť. Je to náhoda, že práve keď nevládzeme príde na našej trase kopec dole?
Dokážeme byť tam hore sami so sebou? Dokážeme byť ticho a pokorne sledovať najstarších bratov, ku ktorým stúpame? Vzdať hold svojmu telu a poďakovať? Kde sa skrýva najhlbšia ľudská sila?
Podľa starých kníh býva len milimeter za tou najťahšiou prekážkou.
Keď všetky blesky prehrmia, keď všetko lístie vietor odvanie do kotlín, vtedy uvidíme lúče slnka na vlastné oči, ktoré budú páliť tak silno, že sa v hlave zrodí otázka či sme na správnom mieste.
Odpoveď znie áno.
Si vždy presne tam kde treba. Len pokojne dýchaj.
Život nie je až taký zložitý. Ak budeme s láskou využívať dary prírody a len pár elementov, dokážeme byť ľudskí a nie zverskí.
Aké by bolo jediné slovo, ktoré si na samom vrchu z posledných síl zakričíš?
x
Hey everybody! (o jedle a konzume)
Čaute.
Rozhodla som sa vám napísať niečo skutočné.
Radím sa medzi fanúšikov skvelého jedla, nie som vegetárián, vegán, ani netrapoším s výberom mlieka, kávy, raw dezertov a podobných výrobkov, ktoré do nás natlakovali médiá a rôzne spoločenstvá celkom odôvodnene. Už asi každý vie, že čo je BIO, RAW, VEGAN, GLUTEN FREE, PROTEIN a iné ''supernázvy'' - nemusí byť hneď super a hlavne, bude to drahšie, ako ''naozajstný BIO výrobok'' obyčajné jablko zo stromu. Rada by som povedala, že je to len drahá reklama, ale tento problém je niekde inde. Tá reklama je dosť dobrá, inak by sme si to nekúpili, že?
Rada sa venujem ovčeniu národa a pobláznenmu davu, ktorý už nechce jesť niečo bez nápisov na obale hovoriacich o pridanej hodnote produktu. Myslím si, že ak by som si založila firmu na ''BIO jablko''a hromadne by som ich otrhávala z babkinho stromu na záhrade, no pridala by som exkluzívnu etiketu, sáčok, obal, papier, hocičo trendy, dizajnové a zaujímavé, bola by som milionár. Na ľudskej hlúposti. To by ma asi trochu mrzelo. Samozrejme v tejto konzumnej dobe je veľmi ťažko si vybrať niečo, čo má aj kvalitu aj dobrú cenu a neklame to.
Pozrite sa do chladničky. Pozrite sa na nápisy v obchode. Viete, že v tescu majú 15 druhov ryže? Keď poviem priateľovi, nech kúpi ryžu, v obchode mi zavolá (vďaka bohu operátorom za 4G siete, možeme rýchlejšie a viac komunikovať o tom, akí sme nemožní) a vymenuje mi od dlhozrnnej, cez basmati, arborio a ryžu na rizoto skoro 15 druhov, medzi tým ja zaspím a rozmýšľam, čo vlastne navarím a či prispôsobím recept nákupu alebo nákup receptu. Veľmi rýchlo sa opäť zobudím, rozčúlim a poviem mu, nech kúpi tú najobyčajnejšiu. Samozrejme, taká tam nie je. Všetky majú nejaké označenie, štítok, druh, kvalitu, dĺžku a kategóriu do ktorej patria. Uvedomujeme si túto masu vecí, ktoré každý deň zažívame? Túto preplnenú dobu tovarmi? Nevadí nám to?
Čo je teda skutočné?
Raz som sa dostala k jednému bystrému mužovi, ktorý tvrdí, že naša generácia sa nevie rozhodovať. Prejdeme 15 obchodov s topánkami a nakoniec nekúpime ani jedny. Bola by som rada, ak by sme sa zamysleli nad sebou, že hlúpneme a že počúvame trendy a módu, ktorú diktujú marketingoví stratégovia a celebrity, ktoré majú tiež svojich manažérov a marketérov, aby výrobky, ktoré sami predávajú propagovali v súčinnosti s inými značkami ako Nike, Puma, Adidas napríklad. Toto brandstoročie je pre človeka so selským rozumom naozaj veľkou bublinou. Dúfam, že rýchlo praskne a ľudia si uvedomia, že jeme, čo my chceme a nie to, čo niekto diktuje. Obliekame si to, čo sa nám páči a nie to, čo niekto diktuje. Trendová bublina! Ach... Ja teda ihlou do nej pichám, kde sa len dá. Ak chcete, aj vám požičiam nejaké, aby sme to spolu prestali uznávať.
Na čo si budeme pamatať v starobe? Ako sme čakali pred iPhone predajňou celú noc miesto stanovačky pri ohni?
Disgusting............
Rozhodla som sa vám napísať niečo skutočné.
Radím sa medzi fanúšikov skvelého jedla, nie som vegetárián, vegán, ani netrapoším s výberom mlieka, kávy, raw dezertov a podobných výrobkov, ktoré do nás natlakovali médiá a rôzne spoločenstvá celkom odôvodnene. Už asi každý vie, že čo je BIO, RAW, VEGAN, GLUTEN FREE, PROTEIN a iné ''supernázvy'' - nemusí byť hneď super a hlavne, bude to drahšie, ako ''naozajstný BIO výrobok'' obyčajné jablko zo stromu. Rada by som povedala, že je to len drahá reklama, ale tento problém je niekde inde. Tá reklama je dosť dobrá, inak by sme si to nekúpili, že?
Rada sa venujem ovčeniu národa a pobláznenmu davu, ktorý už nechce jesť niečo bez nápisov na obale hovoriacich o pridanej hodnote produktu. Myslím si, že ak by som si založila firmu na ''BIO jablko''a hromadne by som ich otrhávala z babkinho stromu na záhrade, no pridala by som exkluzívnu etiketu, sáčok, obal, papier, hocičo trendy, dizajnové a zaujímavé, bola by som milionár. Na ľudskej hlúposti. To by ma asi trochu mrzelo. Samozrejme v tejto konzumnej dobe je veľmi ťažko si vybrať niečo, čo má aj kvalitu aj dobrú cenu a neklame to.
Pozrite sa do chladničky. Pozrite sa na nápisy v obchode. Viete, že v tescu majú 15 druhov ryže? Keď poviem priateľovi, nech kúpi ryžu, v obchode mi zavolá (vďaka bohu operátorom za 4G siete, možeme rýchlejšie a viac komunikovať o tom, akí sme nemožní) a vymenuje mi od dlhozrnnej, cez basmati, arborio a ryžu na rizoto skoro 15 druhov, medzi tým ja zaspím a rozmýšľam, čo vlastne navarím a či prispôsobím recept nákupu alebo nákup receptu. Veľmi rýchlo sa opäť zobudím, rozčúlim a poviem mu, nech kúpi tú najobyčajnejšiu. Samozrejme, taká tam nie je. Všetky majú nejaké označenie, štítok, druh, kvalitu, dĺžku a kategóriu do ktorej patria. Uvedomujeme si túto masu vecí, ktoré každý deň zažívame? Túto preplnenú dobu tovarmi? Nevadí nám to?
Čo je teda skutočné?
Raz som sa dostala k jednému bystrému mužovi, ktorý tvrdí, že naša generácia sa nevie rozhodovať. Prejdeme 15 obchodov s topánkami a nakoniec nekúpime ani jedny. Bola by som rada, ak by sme sa zamysleli nad sebou, že hlúpneme a že počúvame trendy a módu, ktorú diktujú marketingoví stratégovia a celebrity, ktoré majú tiež svojich manažérov a marketérov, aby výrobky, ktoré sami predávajú propagovali v súčinnosti s inými značkami ako Nike, Puma, Adidas napríklad. Toto brandstoročie je pre človeka so selským rozumom naozaj veľkou bublinou. Dúfam, že rýchlo praskne a ľudia si uvedomia, že jeme, čo my chceme a nie to, čo niekto diktuje. Obliekame si to, čo sa nám páči a nie to, čo niekto diktuje. Trendová bublina! Ach... Ja teda ihlou do nej pichám, kde sa len dá. Ak chcete, aj vám požičiam nejaké, aby sme to spolu prestali uznávať.
Na čo si budeme pamatať v starobe? Ako sme čakali pred iPhone predajňou celú noc miesto stanovačky pri ohni?
Disgusting............
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)